magdalenatruchla

Iskru radosti uhasila prázdna temnota,keď náhle odišiel si
z môjho života.
Spánok a snenie stalo sa mi chvíľkové vykúpenie.
Často hovorím s Tebou,vidím Ťa žiť,
nie,to nie je pravda,že Tvoje srdce
prestalo biť.
V tom prebúdzanie preruší radosti
snenia niť a ja sa pýtam-kde si?
Ako mám bez Teba žiť?!
Bolí aj ten nový deň, hlavou sa valí myšlienok tok,velia choď preč, choď ty nevítaný,neočakávaný smútok!
Až večer príde vykúpenie, spánok prináša zas nové snenie, možno v tom sne budeš zas Ty,len prosím
Ťa, prosím,už mi neodíď!